Predstavujeme nového direktora - don Petra Kanského

V saleziánskej komunite v Humennom prišlo počas leta k jedinej, no zásadnej zmene. Direktor saleziánskeho diela sa síce stále volá Peter, no dona Petra Veselského nahradil po 6 rokoch jeho služby nový Peter - don Peter Kanský. Rodák z Bardejova, ktorý naposledy pôsobil v Poprade ako vedúci tamojšieho oratória. Čo ho v Humennom prekvapilo a ako vníma súčasnú pandemickú situáciu? Aj na toto sme sa pýtali v rozhovore s ním.

Pochádzaš z Bardejova, no vieme, že život saleziána ťa zaviedol do rôznych kútov sveta. Skús nám priblížiť, ako sa z malého bardejovského chlapca stal direktor saleziánov v Humennom?

„Rôzne sa dá na to pozrieť. Pán Boh má zmysel pre humor. Alebo mu odpovieš áno a On to zoberie vážne a už to ide. Ako to už v saleziánskej charizme býva, všetko sa deje výchovne – postupne, pokojne, s veľkou dávkou trpezlivosti a veľkodušnosti. Počas základnej formácie som si mohol urobiť geografický prieskum od Košíc, cez Poprad, Žilinu, Šaštín až do Turína. A po zložení doživotnej profesie cesta naspäť na východ. Bratislava, Poprad až tu do Humenného.”

peter kansky 0005

Čo Ti napadlo, keď si sa dozvedel, že pôjdeš práve do Humenného?

„To je podobná otázka, ako keď sa hokejistu po góle opýtajú, ako sa cítil, keď strieľal gól. Napadlo mi hneď veľa vecí, ale prvé zamyslenie bolo asi v tom duchu, že predstavení si to ešte premyslia. Vravel som si: budúci provinciál don Peter Timko bol v tom čase môj direktor v Poprade, takže ak sa to dozvie, ešte to zmení – veď ma pozná. 

Aké prostredie si tu našiel? Prekvapilo ťa niečo?

„Hneď v prvých dňoch tu bolo oproti Popradu riadne teplo, takže prostredie bolo oslňujúce. Ale nie, stretol som sa s veľmi príjemným prijatím zo strany komunity aj ľudí, ktorých som spoznal. Keďže som z Bardejova, tak som sa potešil aj „materinskej východňarčine“. Konečne mi nebudú hovoriť, že zaťahujem. Čo sa týka prekvapení, bolo ich každý deň niekoľko, ako keď príde človek do nového prostredia.”

V saleziánskom živote najviac túžim, aby som nezavadzal Ježišovi v Jeho pôsobení a skôr bol znakom Jeho lásky.

Od prvých dní Tvojho pôsobenia v Humennom ťa ľudia môžu vnímať ako srdečného a vždy usmiateho človeka. S akými túžbami si sem prichádzal? Čo by si chcel priniesť mladým Humenčanom?

„Pravdupovediac veľké túžby som nemal. Prichádzal som s otvorenosťou a s ochotou počúvať. V saleziánskom živote najviac túžim, aby som nezavadzal Ježišovi v Jeho pôsobení a skôr bol znakom Jeho lásky. Dôležité je, aby mladí prežívali naplno svoj život a ja som veľmi rád, ak môžem byť prítomný pri tomto ich raste, byť im priateľom a prejsť s nimi kus životnej cesty.”

peter kansky 0001

Aktuálne je aj činnosť saleziánov obmedzená kvôli súčasným pandemickým opatreniam, svoje poslanie začínaš teda v neľahkých časoch. Ako na túto situáciu chcete ako komunita reagovať? Ako ju vnímaš Ty osobne?

„Je to naozaj zvláštny čas, keďže väčšina hesiel ide oproti tomu, čo bežne hovoríme: nestretávajte sa, seďte doma, vaša povinnosť je sedieť za počítačom ... Ale môže to vzbudiť opačné reakcie, ako to u mladých často býva – robia presne to, čo je zakázané. Pamätám si, že po prvej vlne corony som sa len chvíľu chcel ísť prejsť a stal sa z toho najpočetnejší výlet za posledné roky. To, čo ako komunita chceme, je ukázať, že aj túto situáciu prežívame spoločne, dotýka sa každého z nás. A aj v tomto chceme byť blízko, viac v modlitbe, viac v osobných vzťahoch. A je to aj samozrejme priestor pre práce, ktoré sa nestíhajú, viac čítať, byť viac spolu v komunite.”

Keďže teraz sa istý čas nebudeme môcť vo väčšom počte osobne stretnúť, môžeš využiť aspoň tento priestor a poslať Tvoj odkaz všetkým fanúšikom saleziánskeho diela v Humennom.

„Don Bosco viackrát v živote prežil obdobia, kedy ostal sám. Najviac je to vidieť vo chvíli keď dostáva výpoveď u markízy Barolovej, je kritizovaný turínskym klérom, dokonca aj jeho neúnavný spolupracovník don Borel mu radí, aby zanechal dielo Oratória, ktoré sa už pekne rozvíjalo. Neexistovalo žiadne ľudské riešenie tejto situácie, a práve vtedy zasiahne Pán. Samozrejme nie tak, ako by sme my očakávali, ale presne naopak. Don Bosco ochorie na smrť a len zázračne sa z toho dostane. To je chvíľa, keď don Bosco „zomiera“ a vstáva k novému životu ako nový človek. Vyriešia sa všetky neriešiteľné ťažkosti. To by som chcel každému jednému z nás popriať, aby sme aj z tejto situácie vyšli ako noví ľudia. Aby sme zažili Otcovo pôsobenie, aj keď sa to v prvej chvíli môže zdať ako niečo ťažké.”

Peťo, tešíme sa, že si medzi nami, ďakujeme Ti za rozhovor a povzbudenie a želáme Ti veľa Božích milostí v Tvojej službe humenským mladým.

peter kansky 0004

Zdieľať na Facebooku Zdieľať cez WhatsApp Poslať emailom
Na stránke používame cookies
Na našej stránke používame cookies. Slúžia nám na zlepšovanie tejto stránky a monitoring návštevnosti. Prehliadaním webu a použitím príslušného nastavenia webového prehliadača vyjadrujete súhlas s ich používaním.