Streda 27.1.: Radosť prebúdzajúca nádej
„Radosť z dobra a nádej na jeho víťazstvo v človeku a vo svete nevylučujú obavu o toto dobro ani strach pred zmarením nádeje“. (Ján Pavol II.)
Zamyslenie:
Tu vám opíšem jedno také putovanie, ktoré nás priviedlo až na Supergu. Podľa toho si ľahko predstavíte, ako vyzerali ostatné.
Chlapci sa na lúke hrali s guľami (bocce), s kamienkami (piastrelle) a behali na chodúľoch. Koniec hry sa oznamoval bubnom. Keď zaznela trúba, chlapci sa začali schádzať a ďalšie zatrúbenie bolo signálom k odchodu na omšu. Po deviatej sme sa vydali na kľukatú cestu na Supergu. Podelili sme si odnos zásob. Jedni niesli koše s chlebom, druhí balíky syra a salámy a iní koše ovocia. Dokiaľ sme boli v meste, usilovali sme sa byť ticho. Potom sa začalo lomoziť, spievať a pokrikovať. Ale stále sme kráčali v zomknutých šíkoch. V tomto rozruchu sa nedala zahanbiť ani naša hudba: bubon, trúba a gitara. Nerozumeli si celkom dobre, ale prispeli k hurhaju a spolu s nespútanými hlasmi chlapcov tvorili jedinečnú harmóniu. Na kopci sme mali toho smiechu, žartovania, spevu a pokrikovania už dosť. Chlapci boli spotení a aby sme neostali na vetre, urýchlili sme sa na dvor. Hneď sme rozdali všetko potrebné na utíšenie ohromného apetítu. Po chvíľke odpočinku som ich zvolal a podrobne som im vyložil dejiny baziliky a porozprával o kráľovských hroboch v podzemí a o Cirkevnej Akadémii, ktorú tu zriadil kráľ Carlo Alberto za podpory všetkých biskupov štátu.
Don Guglielmo Audisio, predseda Akadémie, dal všetkým obed a farár pridal víno a ovocie.
Po obede sme mali dve hodiny na návštevu najdôležitejších miest. Potom sme sa zišli v kostole. Kostol bol nabitý. O troch som vystúpil na kazateľňu a povedal som krátky príhovor. Pred eucharistickým požehnaním naši «speváci» zaspievali pekné Tantum ergo pre detské hlasy. Ľudia unesení počúvali.
O šiestej sme na veľkom priestranstve vypustili k nebu dakoľko balónikov. Potom sme sa úprimne poďakovali svojim hostiteľom za ich veľkodušnosť a vrátili sme sa do Turína. Cestou sme spievali, smiali sa, bežali a sa modlili.
(Spomienky Jána Bosca)
Modlitba:
Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže, ty si toľko pracoval pre spásu duší; buď nám vodcom, aby sme hľadali svoje duševné dobro a spásu blížneho. Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti, premáhať náruživosti a ľudské ohľady. Nauč nás milovať Sviatostného Spasiteľa, Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého otca, rímskeho pápeža. Vypros nám šťastnú hodinu smrti, aby sme prišli k tebe do neba.
Aktivita:
Aj táto ďalšia výzva je rovnaká pre všetky stretká. Úlohou je vyskladať meno „DON BOSCO“ z vecí, čo nájdeš doma. Pozor! Každé písmeno musí byť poskladané z niečoho iného: ceruzky, malé hračky, pravítka... Fantázii sa medze nekladú! Fotku samozrejme nezabudni poslať. :)
Ak sa chcete zapojiť a nemáte v rodine žiadneho stretkára, nevadí! Nesúťažne nám výtvory vašich detí môžete zaslať tiež a aktívne sa tak pripravovať na sviatok sv. Jána Bosca!
Priebežné výsledky:
Prečítajte si viac informácií o "Stretko deviatniku" a dozviete, ako sa môžete aj vy zapojiť a aké sú pravidlá súťaže medzi stretkami!
